Pavol Mikulík

Pavol Mikulík (* 2. marec 1944, Prešov – † 27. november 2007, Bratislava) bol slovenský herec. Jeho brat Peter je režisér a herec. Patril k najviac obsadzovaným slovenským hercom. Od detstva účinkoval v rozhlasových inscenáciách. V SND hosťoval už počas štúdia. Medzi jeho najznámejšie filmové postavy patrí rola richtára v úspešnej rozprávke Perinbaba (1985). Venoval sa aj pedagogickej činnosti, v roku 1990 bol prorektorom VŠMU. V roku 1993 prekonal mozgovú porážku a ostal pripútaný na invalidný vozík. O niekoľko rokov sa stal prvým obyvateľom petržalského penziónu Leberfinger, ktorý zrekonštruoval jeho niekdajší kolega Ľubo Roman. V roku 2000 sa vrátil na javisko v predstavení Na konci hry, za stvárnenie hlavného hrdinu dostal ocenenie Krištáľové krídlo. Zomrel v roku 2007 na zlyhanie srdca. Slovenský herec a režisér, Pavol Mikulík, sa narodil 2.3.1944 v Prešove. Už od skorej mladosti sa venoval umeniu. Spolu s bratom Petrom (významný režisér) začali navštevovať detskú rozhlasovú družinu v Bratislave. Mal iba sedem rokov, keď stvárnil prvú veľkú postavu. Tu sa stretol s neskorším kamarátom a spolužiakom Stanom Dančiakom. Ľubo Roman, Stano Dančiak či Marián Labuda boli jeho spolužiaci na VŠMU v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1965. Neskôr sám na tejto škole vyučoval a v roku 1990 bol dokonca prorektorom. Po škole ihneď nastúpil na prvú scénu do SND v Bratislave, kde bol do roku 1968. Odišiel do divadla Korzo a po jeho zrušení prešiel do Novej scény, tu bol v rokoch 1977 – 1980 umeleckým šéfom súboru. Neskôr sa vrátil do SND, kde bol až do roku 1994. Pavol Mikulík hral asi v 500 filmoch a inscenáciách. Vo filme si zahral už v roku 1954, v snímke režiséra Andreja Lettricha, Drevená dedina. V diele toho istého režiséra si zahral ešte ako študent (Mŕtvi neplačú, 1965). Hral v mnohých televíznych dielach, ako napríklad Safari, Alžbetin dvor či slávny Mário a kúzelník, ktorý vyhral cenu na MTF Monte Carlo. Pavol Mikulík hral vo viacerých významných dielach, napríklad Južná pošta, Perinbaba či Tisícročná včela, ktoré patria k tomu najlepšiemu čo sa na Slovensku natočilo. Preslávil sa aj ako dabér, keď nadaboval hlavnú postavu v poľskom filme Mastičkár. Pavol Mikulík sa preslávil aj ako kuchár. Vydal knihu receptov a natáčal reláciu o varení v televízii. Po jednom natáčaní v Košiciach ho postihla mozgová príhoda. Práve Stano Dančiak ho našiel na hotelovej izbe. Po jeho zásahu previezli Pavla do nemocnice, čím mu zachránil život. Zostal pripútaný na invalidný vozík. Neskôr mu amputovali nohu. Po príchode z nemocnice nemal Pavol kde bývať, lebo k bývalej manželke, s ktorou žil 26 rokov sa nechcel nasťahovať. Pomohol mu kamarát Ľubo Roman, ktorý ho ubytoval vo svojom penzióne. Pavol sa nevzdal, bojoval a za pomoci kamarátov, lekárov a mladej študentky Miriam Kičiňovej žil svoj ťažký život. V roku 2003 vydal knihu spomienok s názvom „A just nie!“. Dokonca ho dostali do divadla, kde hral rolu invalida. Pavol Mikulík bol mnohokrát ocenený. V roku 2000 mu bolo udelené ocenenie Krištáľové krídlo a v televíznom ocenení OTO bol uvedený do siene slávy. Herec, režisér, vysokoškolský učiteľ zomrel 27.11.2007 v Bratislave, keď ho zradilo jeho veľké srdiečko.